• advokátska kancelária Bratislava, Vajnorská 100/A

ÚMRTIE PREVODCU PO UZATVORENÍ ZMLUVY K NEHNUTEĽNOSTIAM

Skôr, ako pristúpime k pojednaniu o úmrtí prevodcu po uzatvorení scudzovacej zmluvy k nehnuteľnostiam s nadobúdateľom, javí sa nám ako vhodné najskôr ozrejmiť obsah niektorých právnych pojmov a súvisiacich právnych vzťahov a právnych inštitútov.

Vlastnícke právo a vlastníctvo

Subjektívne vlastnícke právo[1] býva teoretikmi občianskeho hmotného práva zväčša charakterizované ako najširšie, najúplnejšie[2] zakladané a najdôležitejšie[3] vecné právo[4]. Niektorí autori rozlišujú medzi vlastníctvom ako ekonomickou kategóriou a vlastníckym právom ako právnym vzťahom, právnou kategóriou vlastníctva[5]. Z pohľadu pojmovej čistoty považujeme toto rozlišovanie za správne. Na strane druhej, sám zákonodarca ale i právna prax pojmy „vlastníctvo“ a „vlastnícke právo“ používa striedavo, bez ich významového rozlišovania. Právo nadobúdať vlastnícke právo je garantované na úrovni ústavnoprávnych noriem[6]. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky „Vlastnícke právo predstavuje dôležitý predpoklad sebarealizácie človeka, ktorému zaisťuje nezávislosť, a tak vytvára priestor pre realizáciu jeho slobody[7].“

Viaceré kritériá možného členenia nadobúdania vlastníckeho práva

K nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci dochádza viacerými zákonodarcom aprobovanými nadobúdacími spôsobmi. Tieto predstavujú právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, a je možné ich v teórií občianskeho práva hmotného rôzne usporadúvať[8]. Nadobúdanie vlastníckeho práva je možné kategorizovať podľa viacerých kritérií. Rozlišuje sa napríklad (a) nadobúdanie vlastníckeho práva medzi živými a pre prípad smrti, (b) prevod a prechod vlastníckeho práva[9], (c) originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a derivatívny spôsob[10] a ďalšie.

Nadobúdanie vlastníckeho práva k veci zmluvou

Nadobúdanie vlastníckeho práva k veci zmluvou predstavuje jeden z viacerých možných zákonom aprobovaných spôsobov[11]. Skúsenosti z našej právnej praxe nasvedčujú, že zmluvné[12] nadobudnutie vlastníctva veci (spomedzi ďalších iných spôsobov) predstavuje najčastejší spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k veci. Nadobúdateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo k veci od prevodcu ako jej doterajšieho vlastníka.

Pri nadobúdaní vlastníckeho práva k veci je podstatné skúmať, či zákonodarca zmluve priznáva transakčné účinky (vlastnícke právo sa nadobúda účinnosťou už samotnej zmluvy) alebo obligačné účinky (zmluva predstavuje nadobúdací právny titul; ktorou vzniká záväzok previesť vlastnícke právo k predmetu prevodu, pričom k vlastnému prevodu dochádza ďalšou pristupujúcou skutočnosťou. V prípade hnuteľných vecí je to najmä prevzatie a v prípade nehnuteľností je to vklad do katastra nehnuteľností)[13].

Pri nadobúdaní vlastníckeho práva na základe zmluvy, či už k hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci sa rozlišujú dve fázy procesu nadobudnutia vlastníckeho práva. Zákonodarca striktne rozlišuje, či je zmluvným predmetom prevodu medzi prevodcom a nadobúdateľom hnuteľná alebo nehnuteľná vec.

Uzatvorenie písomnej scudzovacej zmluvy k veci medzi prevodcom a nadobúdateľom predstavuje prvú fázu. Počas nej dochádza k vzniku záväzkovo právneho vzťahu medzi jej účastníkmi. Obsahom obligačnoprávneho vzťahu je najmä záväzok previesť vlastnícke právo k veci z prevodcu na nadobúdateľa. Uzatvorená scudzovania zmluva predstavuje právny titul (titulus) vzniku vlastníckeho práva k veci.

V druhej fáze pristupuje k scudzovacej zmluve ďalšia právna skutočnosť. V prípade hnuteľnej veci je to zásadne jej prevzatie nadobúdateľom[14]. Pri nehnuteľnostiach predstavuje pristupujúcu skutočnosť návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (modus)[15] o čom bude pojednané ďalej v texte.

Nadobúdanie vlastníckeho práva zmluvou k hnuteľnej veci

S poukazom na ustanovenie § 133 ods. 1 OZ v prípade zmluvného prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, zákonodarca viaže okamih nadobudnutia vlastníckeho práva vo všeobecnosti na prevzatie hnuteľnej veci, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi scudzovacej zmluvy dohodnuté inak[16]. Prevzatie hnuteľnej veci zo strany nadobúdateľa od prevodcu je štatisticky zrejme najčastejší, avšak nie jediný možný spôsob[17] nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci.

Nadobúdanie vlastníckeho práva zmluvou k nehnuteľnosti

V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci s poukazom na § 133 ods. 2 OZ v porovnaní s nadobudnutím vlastníckeho práva k hnuteľnej veci platí špecifický režim. Dochádza totiž k prelomeniu zásady, o inak všeobecnej bezformálnosti právnych úkonov, pokiaľ zákon neustanovuje inak[18]. Do čisto súkromného právneho vzťahu, ktorý práve reglementuje predovšetkým Občiansky zákonník[19] je zakomponovaný presah z oblasti verejného práva. Je ním zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“).

Stručná charakteristika katastrálneho konania

Katastrálne konanie je možné charakterizovať ako zákonom upravený postup, v ktorom sa okrem iného zapisujú práva k nehnuteľnostiam[20], t.j. sa rozhoduje o vklade, zázname, poznámke do katastra nehnuteľností. V prvom stupni sú na katastrálne konanie vecne príslušné okresné úrady[21]. Na katastrálne konanie je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza[22]. Ak sa zápis práv k nehnuteľnostiam vkladom týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v územnom obvode viacerých úradov, je príslušný konať o celom návrhu ktorýkoľvek z príslušných okresných úradov[23].

Vklad od katastra nehnuteľností - náčrt

V zmysle katastrálneho zákona predstavuje vklad do katastra nehnuteľností jeden (zo strany zákonodarcu predvídaných)  z možných zápisov práv k nehnuteľnostiam[24]. Ide úkon príslušného okresného úradu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam[25]. Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona (napr. kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy, záložnej zmluvy, zmluvy o zriadení či zrušení predkupného práva, zmluvy o zriadení či zrušení vecného bremena, ktoré má povahu vecného práva, dohody o vyporadaní BSM, dohody o rozsahu vzniku BSM a iné) sa zapisujú do katastra vkladom, ak katastrálny zákon neustanovuje inak[26]. Vklad je teda úkon, príslušného štátneho orgánu, ktorý má konštitutívne účinky. Platne uzatvorená scudzovacia zmluva uzatvorená medzi prevodcom a nadobúdateľom, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (napríklad darovacia zmluva) predstavuje nadobúdací titul[27].

Charakteristika konania o vklade do katastra nehnuteľností

Konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností sa začína len na základe doručenia návrhu účastníka konania[28] na príslušný okresný úrad a nikdy nie ex offo. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností musí spĺňať zákonné náležitosti[29]. Prílohou k Návrhu na vklad do katastra je zmluva v dvoch vyhotoveniach, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Kataster nehnuteľností a intabulačná zásada[30]

Pri scudzovacej zmluve, ktorou sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnej veci je obsah takejto zmluvy pre jej účastníkov záväzný okamihom jej uzatvorenia (tzv. obligačnoprávne účinky). Prevodca a nadobúdateľ ako účastníci scudzovacej zmluvy sú prejavmi svojej vôle „stelesnenej“ v obsahu scudzovacej zmluvy viazaní.

Právoplatným rozhodnutím okresného úradu, katastrálny odbor o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra sa zakladajú vecnoprávne účinky scudzovacej zmluvy. Týmto právoplatným rozhodnutím okresného úradu sa konštituuje vlastnícke právo k scudzovanej nehnuteľnosti z prevodcu na nadobúdateľa (tzv. intabulácia). Platne uzatvorená scudzovacia zmluva predstavuje právny nadobúdací titul a zápis do katastra nehnuteľností formu vkladu „stelesňuje“ modus, ktorého právne účinky spôsobujú vznik vlastníckeho práva nadobúdateľa k scudzovanej nehnuteľnosti.

Na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nastávajú právne účinky vkladu, vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo strany nadobúdateľa a to dňom kedy bolo rozhodnutie o povolení vkladu vydané.

Konštitutívne účinky týkajúce sa scudzovacej zmluvy nastávajú okamihom právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech nadobúdateľa.

Možno preto zhrnúť, že pri zmluvných prevodoch vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci sa vlastnícke právo k nehnuteľnosti zo strany nadobúdateľa nadobúda zápisom vkladu do katastra nehnuteľností[31] zo strany okresného úradu.

Smrť človeka a jej právne dôsledky

Smrť človeka je azda jedna z mála „istôt“, ktoré človek vo svojom živote má. Objektívne právo spája so smrťou človeka významné právne následky. Je to dané tým, že smrťou človeka zaniká spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a brať na seba povinnosti (strata právnej subjektivity). Dedičské právo je zásadne spojené s vlastníckym právom[32]. V dôsledku smrti fyzickej osoby niektoré práva a povinnosti neprechádzajú na inú osobu, ale zanikajú[33]. Naopak niektoré iné práva prechádzajú smrťou poručiteľa na ďalšie osoby[34] ako jeho právnych nástupcov.

Dedičské konanie vo všeobecnosti

Platná právna úprava dedičského práva v Slovenskej republike je vybudovaná, okrem iného, aj na zásade ingerencie[35] štátu pri nadobúdaní dedičstva. Dedičské právo je založené na zásade univerzálnej sukcesie. Dedič okamihom smrti poručiteľa vstupuje do všetkých práv a povinností, ktoré nezanikajú smrťou poručiteľa, ktoré sú súkromnoprávneho charakteru, za podmienky, že nie je iným právnym predpisom stanovené inak. Vlastnícke právo k veci je vždy spôsobilým predmetom dedenia. Štatisticky je vlastnícke právo k hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci po poručiteľovi takmer konštantným obsahom dedičských aktív a tým aj dedičského konania.

Smrť prevodcu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

V právnej praxi štatisticky nie sú úplne ojedinelé i také prípady, kedy prevodca platne uzatvoril scudzovaciu zmluvu s nadobúdateľom v písomnej forme. Predmetom takejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a za istý čas od uzatvorenia zmluvy prevodca zomrel. V závislosti od toho, kedy prevodca[36] po uzatvorení sczudovacej zmluvy zomrel, jeho smrť spôsobuje iné právne dôsledky v súvislosti s odpoveďou na otázku či nehnuteľnosti ako patria do dedičstva, alebo do dedičstva nepatria.

V našom pojednaní vychádzame z predpokladu, že prevodca[37] uzatvoril s nadobúdateľom[38] „vkladu spôsobilú“ scudzovaciu zmluvu (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom prevodu sú nehnuteľností[39] (ďalej len „Nehnuteľnosti“). V Zmluve sa prevodca a nadobúdateľ ako jej zmluvné strany (ďalej len „Strany“) dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným Nehnuteľnostiam (ďalej len „Návrh na vklad“) Strany podpíšu spoločne následne po uzatvorení Zmluvy[40]. V obsahu Zmluvy sa jej Strany dohodli, že dve vyhotovenia Zmluvy spolu s Návrhom na vklad najneskôr do 10 dní odo dňa uzatvorenia Zmluvy a Návrhu na vklad na príslušný Okresný úrad (ďalej len „Katastrálny úrad“) podá prevodca.

Smrť prevodcu nastala pred podaním Návrhu na vklad

Prevodca zomrel napríklad štyri dni po uzatvorení Zmluvy s nadobúdateľom a po spoločnom podpísaní Návrhu na vklad. Katastrálnemu úradu tak bol Návrh na vklad objektívne doručený až po smrti prevodcu a to nadobúdateľom[41]. Smrť prevodcu však písomne Katastrálnemu úradu z opatrnosti oznámil jeden z dedičov po prevodcovi. Je nesporné, že v deň smrti prevodcu[42] tento prevodca stále mal výlučné vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam. Tieto sa stanú súčasťou aktív po prevodcovi (ako poručiteľovi). Okamihom smrti prevodcu prechádzajú na jeho dedičov dedičské aktíva ale i dedičské pasíva. Okruh dedičov bude zrejmý po zahajaní dedičského konania. Katastrálny úrad preto preruší katastrálne konanie. V katastrálnom konaní bude Katastrálny úrad pokračovať s tými dedičmi dedičského konania, ktorí budú za dedičov prevodcu špecifikovaní v právoplatnom rozhodnutí[43] notára[44] po prejedaní dedičstva po poručiteľovi.

Nakoľko až do právoplatného rozhodnutia o dedičstve nie je definitívne právne ustálené, kto konkrétne je dedičom resp. dedičmi po poručiteľovi ustálená súdna prax dovodila, že dedičia od smrti poručiteľa až do prejednania dedičstva majú postavenie podielových spoluvlastníkov a až právoplatným skončením dedičského konania je vyriešená otázka, kto, resp. v akom podiele v skutočnosti dedičstvo nadobudol[45].

Podľa nášho názoru[46] Návrh na vklad môžu podať spoločne všetci právni nástupcovia prevodcu, alebo ten dedič po prevodcovi, ktorý nadobudne výlučné vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam po právoplatnom skončení dedičského konania.

Smrť prevodcu nastala po podaní Návrhu na vklad, ale pred rozhodnutím o povolení vkladu

Prevodca zomrel napríklad päť dní po podaní dvoch vyhotovení Zmluvy spolu s Návrhom na vklad do podateľne Katastrálneho úradu. Katastrálnemu úradu smrť prevodcu zo strany jeho dedičov nikto písomne neoznámil. Katastrálny úrad nevedel, že po podaní Návrhu na vklad prevodca zomrel. Vo sfére súkromného práva zásadne platí, že smrťou či už veriteľa alebo dlžníka nezanikajú existujúce obligácie[47]. Smrťou prevodcu nezanikol jeho záväzok založený za jeho života Zmluvou[48]. Napríklad podľa rozsudku Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 184/2005, R 59/2007 uvádza, že „Z ustanovení Občianskeho zákonníka ani z povahy občianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho z darovania nemožno totiž presvedčivo dôvodiť, že by išlo o práva a povinnosti viazané len na osoby účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako sú uvádzané v § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci“.

To znamená, že záväzok prevodcu k prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam[49] patrí v dobe smrti prevodcu[50] do dedičských pasív[51]. Katastrálny úrad preskúma Zmluvu ktorú uzatvorili prevodca a nadobúdateľ a pri rozhodovaní prihliada aj na skutkové a právne okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na povolenie vkladu[52]. Keď Zmluva spĺňa zákonom predpísané náležitosti[53] a sú splnené podmienky na vklad Katastrálny úrad vklad povolí; inak Návrh na vklad zamietne[54].

Podľa nášho názoru nakoľko smrť prevodcu nastala až po uzatvorení Zmluvy a až po podaní Návrhu na vklad na Katastrálny úrad, pričom Katastrálny úrad nemal vedomosť o úmrtí prevodcu, postupuje správne ak rozhodne povolení vkladu vprospech nadobúdateľa Nehnuteľností. V zmysle Katastrálneho zákona je Katastrálny úrad jediný príslušný orgán, ktorý má zo zákona danú právomoc a kompetenciu. Keďže rozhodnutie Katastrálneho úradu o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vydania, doručenie rovnopisu rozhodnutia má len informatívny charakter.

Smrť prevodcu nastala po vklade do katastra nehnuteľností

Ak prevodca zomrel po vklade vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa, vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam bolo prevedené na nadobúdateľa[55]. Katastrálny úrad si preto vyžiada od príslušného súdu[56], špecifikáciu okruhu dedičov po poručiteľovi. Z dôvodu notifikácie Katastrálny úrad oznámi týmto dedičom, že vykonal vklad vlastníckeho v prospech nadobúdateľa k predmetným Nehnuteľnostiam.

Záver

V prípade smrti človeka je isté, že raz určite v jeho živote nastane. Čo je vo všeobecnosti neisté, kedy smrť nastane[57]. Na to, že sme smrteľní je preto potrebné myslieť už za života[58]. Napríklad zriadením platného závetu alebo prevodom vlastníckych práv k našim aktívam ešte za nášho života na našich dedičov alebo na iné tretie osoby.

Ako jedno z možných riešení, v prípade nás ako poručiteľa, sa javí napríklad v prítomnosti svojich všetkých najbližších otvorene povedať o svojich významnejších aktívach ale i pasívach a ako chceme s nimi naložiť. Predíde sa tým napríklad viacerým „prekvapivým“ momentom v priebehu dedičského konania po poručiteľovi ale aj častokrát k „nezvratnému“ narušeniu dovtedy dobre fungujúcim rodinným vzťahom.

 

 


[1] Na rozdiel od Subjektívneho vlastníckeho práva, Objektívne vlastnícke právo možno charakterizovať ako množinu právnych noriem, ktoré právne reglementujú ekonomické vzťahy vlastníctva. Vo všeobecnosti možno do právneho inštitútu vlastníctva zahŕňať právnu reguláciu stavu ovládania veci, zabezpečenie existujúceho stavu rozdelenia vecí v spoločnosti a vzťahy užívania vecí a disponovania vecami (k tomu pozri napr. LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné I. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o. 2010. prvé vydanie, ISBN 978-808078-346-4, na strane 449.

[2] LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné I. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o. 2010. prvé vydanie, ISBN 978-808078-346-4, na strane 449.

[3] k tomu pozri s. 278 ŠVESTKA, J., DVOŘÁK, J. a kol.: Občanské právo hmotné 1. Praha. Wolters Kluwer ČR, a.s. 2009, vydaní páté, ISBN 978-80-7357-468-0, na strane 278.

[4] Podľa doktríny sa za veci v právnom zmysle slova považujú hmotné veci, prípadne prírodné sily za predpokladu, že sú ovládateľné a slúžia potrebe ľudí. (K tomu pozri s. 239 ŠVESTKA, J., DVOŘÁK, J. a kol.: Občanské právo hmotné 1. Praha. Wolters Kluwer ČR, a.s. 2009, vydaní páté, ISBN 978-80-7357-468-0 na strane 239, ďalej LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné 1. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o. 2010. prvé vydanie ISBN 978-808078-346-4 na strane 191). K pojmu vec v právnom slova zmysle pozri ELIÁŠ, K.: Věc jako pojem súkromného práva. In: právní rozhledy č. 4/2007 na strane 119 a nasl., Vec v právním smyslu slova pozri ŠVESTKA, J., SPÁČIL, J., ŠKÁROVÁ, M., HULMÁK, M. a kol.: Občanský zákonník I. § 1 až 459. komentář, 2. vydaní, Praha: C. H. Beck 2009, ISBN 978-80-7400-108-6 s. 637 a nasl.

[5] K tomu pozri: LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné I. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r.o. 2010. prvé vydanie ISBN 978-808078-346-4 na strane 448.

[6] K tomu pozri čl 20 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd.

[7] PL. ÚS 19/09. Nález z 26. januára 2011 na strane 44. Dostupné tu: https://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DecisionsSearchResultView

[8] Rozlišuje sa tak zväčša: originálne (pôvodné) a derivatívne (odvodené) nadobudnutie vlastníckeho práva k veci. V danom prípade je rozlišujúcim kritériom či nadobúdateľ vlastníckeho práva (a) odvodzuje svoje vlastnícke právo od predchádzajúceho vlastníka (tzv. odvodené nadobudnutie vlastníckeho práva, kedy nadobúdateľ vstupuje do práv a povinnosti prevodcu – predchádzajúceho vlastníka veci; sem patrí kúpna zmluva, zámenná zmluva, darovacia zmluva, dedenie a iné), alebo naopak (b) svoje vlastnícke právo od predchádzajúceho vlastníka neodvodzuje (napr. v prípade originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva k práve zhotovenej novej veci). Ďalej sa rozlišuje prevod vlastníckeho práva (k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza na základe prejavu vôle – napr. Kúpna zmluva; uplatňuje sa zásada „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“) a prechod vlastníckeho práva (k prechodu vlastníckeho práva dochádza na základe iných právnych skutočností – napr. na základe zákona (napr. zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Obce nadobudli vlastnícke právo od štátu), rozhodnutím príslušného štátneho orgánu (súdu) Slovenskej republiky – napr. podľa § 142 ods. 1 OZ výrokom rozsudku súdu o zrušení a vyrovnaní podielového spoluvlastníctva, v prípadoch kedy súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému lebo viacerým spoluvlastníkom; Tiež napr. pri dodedení dochádza k prechodu vlastníctva k veci z poručiteľa na dediča resp. dedičov). K tomu pozri napr. FEKETE, I.: Občiansky zákonník. 2. zväzok. Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava. Eurokódex 2015 s. 132 a nasl.   

[9] LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné. Bratislava IURA EDITION, spol. s r.o. 2010. prvé vydanie ISBN 978-808078-346-4 na strane 471.

[10] KNAPPOVÁ, M., ŠVESTKA, J., DVOŘÁK, J. a kol.: Občanské právo hmotné 1, 4. aktualizované a doplněné vydaní. Praha: ASPI, a.s. 2005, ISBN 80-7357-127-7 na strane 346 a nasl.

[11] Podľa § 132 ods. 1 OZ Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

[12] Predovšetkým, kúpna zmluva, zámenná zmluva a darovacia zmluva tzv. scudzovacie zmluvy. Tiež dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, zmluva o predaji podniku v zmysle § 476 a nasl. OBZ.

[13] HENDRYCH, D. a kol.: Právnický slovník, 3. podstatně rozšířené vydaní, Praha: C. H. Beck, 2009, 1481 s, ISBN 978-80-7400-059-1 na strane 461.

[14] Prevodca a nadobúdateľ sa môžu napríklad s poukazom na § 601 OZ vzájomne dohodnúť, výhradu vlastníctva. Teda, že vlastnícke právo k veci nadobudne nadobúdateľ až v momente zaplatenia celej kúpnej ceny.

[15] K tomu pozri Fečík, M in: ŠTEVČEK, M., DULÁK, a, BAJÁNKOVÁ, J, FEČÍK, M. SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015 ISBN: 978-80-7400-597-8 na strane 888 a nasl.

[16] K tomu pozri FEKETE, I.: Občiansky zákonník. 2. zväzok. Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava. Eurokódex 2015 s. 154-155

[17] KRAJČO, J.: Občiansky zákonník pre prax (komentár) I. Bratislava: EUROUNION, spol. s r.o. ISBN 978-80-89374-32-8 na strane 1052.

[18] Napríklad (a) zmluva o prevode nehnuteľností (ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov) musia mať písomnú formu (§ 46 ods. 1 OZ). (b) Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine (§ 46 ods. 2 OZ). (c) Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
Autor:

Michal Bezák

Ďalšie

Advokátsku kanceláriu Semančín & Partners nájdete v Polus Tower I, Vajnorská 100/A, Bratislava

Na vrch stránky